Basnicky.sk

-To už je šesť??- spýtala som sa samej seba. Takto skoro sa predsa v sobotu nikdy nezobudím.
-Nie už je pol jednej. Zjedol som tvoj puding čo zrobila moja mama k obedu-ozval sa hlas pri skrini.
-Čo tu robíš Ľubo??A prečo mi nejde budík a zmenil cez noc farbu z modrej na zelenú?-spýtala som sa.
-Tak za prvé hľadám veci ktoré mi chýbajú, za druhé budík som si s tebou vymenil lebo ten môj už nešiel a ja sa sťahujem do nového bytu s kamošom a za tretie teba do toho nič- hlesol a prehraboval sa mi naďalej v šuflíku.
-Tak za prvé ja som ti nič nezobrala takže tu nič svoje nemáš!! Akurátne ten tvoj budík ktorý si vymenil za môj!! To čo ti chýba by si si mal hľadať vo SVOJEJ izbe v tvojom BORDELI!!!! za druhé ten budík mi vrátiš alebo mi dáš zaň peniaze + 200 korún čo si mi vzal a za tretie je to moja vec lebo sa práve nachádzaš v MOJEJ izbe!!!!-kričala som naňho.
-Kľuuuud.SI hrozne nervózna.Daj si nejaký čaj na nervy- zerehotal sa a vyšiel z izby.
Fain... teraz som aspoň nevyletela a nezačala naňho nadávať.Posledne to nedopadlo dobre... mala som vykíbenú ruku a Ľubo na to len povedal,že n nebol doma a že som hrozne nemotorná a všade sa udieram.Potom sa mi vraj stane niečo také a hádžem to naňho.
-Ináč žičal som si mobil a už tam nemáš kredit-počula som od dverí.Pozrela som sa ta a stál tam Ľubo.Hodil mi mobil a už chcel aj odýsť.
-Počkaj!!! Prečo tam nemám kredit?? veď včera som si ho doplňovala a mala som tam 216 korún!!- kričala som celá vynervovaná.
-No to je pravda no ani ja ani Sandra sme nemali kredit a tak som si požičal tvoj. Nepýtal som sa,lebo si spala-uškrnul sa.
-Mňa nezaujímaš ty ani tvoja debilná frajerka!!-kričala som naňho. To už ho riadne naštvalo.
-Náhodou táto je úplne super- obhajoval Sandru.
-Jeden podarok s 10 za mesiec??-povedala som s úsmevom.
-Tak toto si nemala povedať- zakričal Ľubo a rozbehol sa ku mne.
-Katkáááá- sihla som ešte zakričať skôr neš som sa zohla aby som sa vyhla jeho pästi. Zrazu stála vo dverách Katka a mne sa zjavil na tvári úsmev.
-Nika čo tu tak vrieskaš??- spýtala sa rázne.No jasné... Znova vie o čo sa jedná.
-Nadávala mi-rýchlo odpovedal Ľubo.
-Je to pravda Nika?-
-NIE! nie je - zakričala som na svoju obhajobu.
-Viete čo?? Ja som tu nebola takže to neviem posúdiť.Ľubo do izby a ty Nicol zostaneš vo svojej.-Tak ale teraz musí byť riadne vynervovaná.Nicol ma nazve len vtedy,keď je nahnevaná.
Katka sa otočila a išla do kuchyne.Pred tým ako Ľubo odpochodoval do svojej izby, uštedril mi jednu ránu do pleca.
Tak to nie je fér...
Zobrala som mobil-že zavolám simone,no vtom som si uvedomila,že ona sa so mnou už nebaví.Čo ja už len budem robiť??
NO JASNÉ. Veď mi sa máme sťahovať.
Toto vyrieši všetky moje problémy.
Teda... všetky nie,ale dve určite. Ten jeden problém má osemnásť rokov a volá sa Ľubo,ten druhý je ,že už nemám žiadnu kamarátku.
Vybehla som z izby ale v kuchyni bol aj Ľubo tak som počkala pokiaľ nešiel vonku s Erikom a vošla do kuchyne.
-Katka? Ja.. ja...chcem sa odsťahovať.- vykoktala som sa.
-Vážne?? tak to je dojímavé-počula som povedať Ľuba.
-Ľubo nemal si byť už von?-spýtala sa Katka.Ja som až neverila svojim ušiam že to povedala.Ľubo si len niečo zamrmlal a šiel preč.
-To je od teba milé,že súhlasíš-usmiala sa Katka a odpila si z čaju.