Basnicky.sk

Zvädnuté ruže

Prečo moje oči iba slzy ronia,
a môjmu srdcu len pach zvädnutých ruží vonia?
Prečo zhasína nádej mojej zatrpknutej duše,
stráca sa ako šíp horiacej kuše?

Naozaj som stratila to,
čo som ani nikdy nemala,
neviem, čo je láska,
no smrť sa na mňa usmiala.

Usmiala sa a ruku ku mne natiahla,
do temnej pasce ma navždy zatiahla.
Ku ružiam zvädnutým, čo môj život predstavujú,
žiadny anjeli ruku nenaťahujú...
Krvavé kvety ma zahalili celú
a všetky ich tŕne sa do srdca derú.
Po plamienku nádeje už nezostal ani popol,
všetky moje sny si navždy rázne stopol.