Basnicky.sk

Telefonát zobudil ma opäť zarána
z činov Tvojích hlboko som zasa sklamaná,
Tak vŕtam v minulosti: Kde sa stala chyba?
že ti pocit príslušnosti ku nám chýba!

Vidím v dialke dieťa sedieť na zemi
jeho matka mysľou na svojom je území,
vlastné dieťa ani náznakom si nevšíma
svoje oči ono zasĺzené, krásne má.

V tom otočí sa k decku - hľadí plane
zraky jej sú chladné, agresívne, nahnevané,
to malé sa bojí, chytá sa ho panika
za obranným múrom desu,strachu uniká.

Múr je chladný,prihľadný ale nepriechodný
cezeň môže vidieť ono okruh rodný,
no necíti nepočuje nemôže sa dotknúť
múrom ľadovým sa nedá pohnúť.

Život väzňa za múrom ľadovým sa deje
musí to tak ostať až kým nedospeje,
ako keď slepý začne vidieť zbadá potom
matka že je uväznená za rovnakým plotom.

Ťažko lásku odovzdať ak nevieš akou pákou
nechtiac matka poznačila dcéru chybou takou,
A ona sa bráni-robí kotrmelce, závrate
bez ohľadu an to či pristane na blate.

Máš v hlave blok, že niesi lásky hodná
mňa trápi to sťa v tele rana bodná,
sponzorujem ťa, že vraj rozumne
namiesto lásky správame sa konzumne.

Odpusti mi! roztopíme ten náš ľad
viem, že strdce tvoje trápi šťastia hlad,
telom začne pretekať Ti široký prúd nehy
pochopíš, že rieka krásy farebné ma brehy.

Ty si tá vzácna bytosť na ktorej mi záleží
držat pevne opraty svojích činov ti náleží,
Milujem ťa, ty nikdy nemysli že si sama
o pomoc prosí Tvoja utrápena mama!!