Basnicky.sk

Ako ked vánok jesenné lístie odnáša,tak aj ty zahod
strosti za hlavu a usmej sa na svet.Prejav svoje city
niekomu skôr,než sa mu niečo stane,naposledy zatvorí
očká a odíde ako smutná rozprávočka.Pýtam sa často
sama seba prečo?Prečo sa dnes človek smeje a zajtra
...zajtra tu už nieje.Je to spravodlivé?Neviem,ale
bolí to.Chce sa ti kričat,ale nemôžeš.Slzy ti stekajú a
pália ta na lícach.Taká je smrt.Krutá.Cierna.Možno
si poviem:verila som v nádej,túžila,dúfala.Bol to len
zlý sen?Nie,je to pravda.Včera si tu bol,a dnes
máš už zatvorené svoje očká.Zivot je tažký,a nikto
ho neprežíva bez prekážok.Lúbila som ta,ale tie slová
som ti mala povedat,ked si mi ešte mohol odpovedat.
Teraz sa skláňam nad náhrobným kamenom a prstami
prechádzam po tvojom mene vytesanom v chladnej
skale.Vyletel si z hniezda,stratil smer,posledný výdych
z tvojich úst už vyšiel.Posledné slová povedat ti
chcem,a to,že ta velmi milujem...