Basnicky.sk

Všetci hovorili mi,
že určite ma miluješ...
Po tých slovách neistá som bola,
lebo ja som ťa ešte neľúbila...
ale prešlo pár dní
a ja som si nevedela deň
predstaviť bez úsmevu tvojho.
Boli sme spolu,
prežili krásne večery.
Ale prišiel jeden deň
a pýtal si sa ma,
či za teba nehanbím sa pred ľuďmi.
Smiala som sa,
že ako niečo také napadnúť ťa mohlo,
ako na to prišiel si,
veď vedel si,
že rada ťa mám.
Povedal si mi, aká som úžasná,
a že lepšieho si zaslúžim.
Na moju otázku, či rozísť sa chceš,
nie povedal si.
Rada som bola,
takže asi rád ma máš,
keď nechceš ma stratiť.
Povedal si mi,
že nezaslúžim si,
aby niekto ublížil mi.
Nechápala som
a naďalej objímala ťa.
Povedal si mi,
že nabudúce sa stretneme...
ale nič také už nebolo.
Nevedela som,
prečo spravil si to,
tak pýtala som sa.
Len povedal si - Nemám ťa rád, -
Ja som bola z toho vedľa.
Dlhý čas snažím sa zabudnúť.
V poslednom čase na seba šťastie máme
a ty na mňa dlho hľadíš,
tak blažene sa usmievaš...
Prečo to vlastne robíš,
ja nechápem, som zmätená.
Žeby predsa rád si ma mal vtedy
a myslel si,
že ubližuješ mi, keď so mnou si,
že som si podľa teba
niekoho lepšieho zaslúžiť mala
a teraz späť by si ma chcel?
Alebo si ma naozaj nemal rád
a teraz si zo mňa len uťahuješ...
Povedz mi prosím ťa,
čo tým všetkým povedať chceš...
prečo to robíš...
Som zmätená...