Basnicky.sk

Bolo to už dávno
a nebol to len sen.
Bolo toho málo,
chodím ako tieň...

V srdiečku mám prázdno,
chlad rozprestiera sa mi po tele...
Kedy príde ráno
s tvojou tvárou a úsmevom na pere?

Kedy budem zase sedieť vedľa teba
a pozerať ti do očí?
Znesiem ti aj modré z neba,
len nech sa to nikdy neskončí...

Keby sa dal vrátiť čas
a pohladiť ťa po tvári zas...
Úsmevom pohladiť ťa po tvári,
ktorá sa hneď rozžiari...

Jemne ťa škrabkať po tele...
Pomaličky slzy zotrieme,
zbohom dáme naveky...
Miloško,prečo si odišieľ bez rozlúčky,bez úsmevu,bez slzy?

Prečo si nás nechal trápiť sa s výčitkami svedomia?
Odišieľ si ďaľeko od nás všetkých....aj odo mňa...