Basnicky.sk

vie niekto ake je nepoznat lasku?ake je nepoznat priatelov?nemat rodnu?nevlastnit vlastny zivot?alebo vediet ze on coskoro pride?ake je nevidiet svetlo alebo vidiet len tmu?ja to neviem a predsa sa citim ako zbytocnost tohto sveta.obdivujem ludi,ktori sa dokazu nad toto vsetko povzniest a zit aj ked maju problemy,take o akych sa nam zdravim ani len nesniva a nedokazeme si predstavit ze zivot dokaze byt krasny aj ked je kruty a stale nam niecim ublizuje.nie je fer ked si nic nevazime,potom si nezasluzime byt tu a ti,ktori tak strasne miluju krasy zivota nemaju pravo zit a zomieraju.preco nedokazeme pochopit tych ludi,ktori sa trapia a povieme si ved to urcite raz preboli ale to nieje pravda,ani zdaleka.mozno sa da zabudnut ale ta bolest zostane ukryta niekde hlboko v nas a znovu po dlhom case vyde na povrch a objavia sa stare jazvy.to vsetko na nas zanechava stopy.taka laska,je tak sladka a bolestiva,pride a potom odide a stale je v nas.¨smutne ale taky je zivt.je stale nas a stale si ho komplikujeme.preco placeme ked vidime na ulici dieta,ktore je vopred odpisane pretoze je na vozicku?hovori sa tomu lutost.ale isto iste to dieta nechce aby sme ho lutovali ale aby sme ho brali tak ako vsetkych ostatnych.mozno je to pre nas tazke,ale nemyslite,ze pre to dieta je to urcite tazsie?hmmmmmm?ja len chcem,aby som to dokazala aj ja a pomohla tym,ktori to potrebuju...