Basnicky.sk

Slnečným lúčom prichádzajú anjeli,
prichádzajú sem na zem.
Hovoria hlasom svetla,
hovoria prečo prišli práve sem.

Bolo to ich vlastné rozhodnutie,
mali vo vreckách ťažké slzy.
Obloha prežíva pomarančové prebodnutie,
myšlienkami rozbitým sklom.

Ich krv stekala po kmeni stromov,
dlane mi zakrývali čiernu myseľ,
smutnú ako dážď počas pohrebov.
Smiech žijúci mimo tela.

Škrípanie zubov sa mení na uspávanku,
slzy na rajský lieh.
Dotyky poskladané z vánku,
strážia slová slnečnej búrky.