Basnicky.sk

Bolo 4.10.1989.Deň ako každý iný,no pre jednu mladú rodinu výnimočný.Narodil sa im prvý syn.Dali mu meno Martin.
Hneď ako ho priniesli z pôrodnice začal jeho ťažký život.Jeho o dvojročná sestra mu buchla bábikou po hlave,pretože sa s ňou nechcel hrať.Vtedy bývali ešte u svojej starkej.Keď mal jeden rok presťahovali sa do vlastného bytu.Už od mala bol veľmi šikovný a inteligentný chlapec.Jeho otec ho viedol k láske k prírode a k rybárstvu.Veď v troch rokoch chodil bežne s otcom na ryby.Pri jednej takej rybačke,kde boli aj so sestrou,jej hodil topánku do vody a ona musela ísť so sáčikom na nohe domov.
Do skôlky chodil so svojou sestrou,s ktorou mali veľmi dobrý vzťah.To znamená,že prakticky vyrastal medzi staršími deťmi.Vo veku 5 rokov však jeho sestra išla do školy.On chcel ísť s ňou.Na jej zápise dokonca plakal,že chce ísť aj on do školy.Od vtedy mu začalo dosť ťažké obdobie.Musel sa začleniť do nového kolektívu.Našiel si síce zopár kamarátov,ale nebolo to ono.
V 7 rokoch išiel aj on do školy.Patril medzi tých najšikovnejších žiakov.Pokiaľ nebol najšikovnejší.
A to bol problém.Spolužiaci ho začali brať ako bifľoša.Nebol ani príliš šikovný čo sa týka telesných a manuálnych schopnosti,pretože bol tak troška pri tele.NA telesnej sa mu dosť vysmievali a strápňovali ho.On ich však bral s nadhľadom.Toto trvalo až do 4 triedy.Vedy sa vytiahol a schudol.ň
Prechod na 2.stupeň základnej školy zvládol veľmi ľahko.Dokonca si našiel aj zopr veľmi dobrých priateľov.No nastal ďalší problém.Keďže už bol v puberte začal mať na tvári akné.Baby sa mu začali vysmievať a deptať hoTo už bolo naňho príliš.V 6 triede sa mu naskytla možnosť prestúpiť do inej triedy a on ju využil.Dokonca sa tu aj zaľúbil a zažil svoju prvú a bohužiaľ nešťastnú lásku.Tá baba ho odmietla a hlúpo využívala ale rok a pol.Dohnala ho takmer k samovražde.Stál už na balkóne a chýbal mu už len krok,no nenašiel odvahu ho spraviť.Od tohto momentu prestával veriť ľuďom.Kolektív ho začal čím ďalej tým viac psychicky šikanovať a využívať.V 8 triede mu z ničoho nič zomrel starký.Nedával síce nejako najavo smútok,pretože sa naučil potláčať svoje city.No vo vnútri veľmi smútil.Psychické šikanovanie a využívanie pokračovalo až do 9 triedy kde ho jeho najlepšia kamoška nazvala welmi wulgarnym wyrazom no ale je pravda že on ju pred tým zradil.
Aj doma to nebolo nič moc.Jeho mama bola bez práce a on s jeho tromi súrodencami museli vyžiť s jednej výplaty.A tá bola 10.000Sk mesačne.A keď jeho otec ochorol a nemohol 2 aj pol mesiaca robiť bolo ešte horšie.Jediným jeho potešením boli ryby a poľovníctvo,ku ktorému ho priviedol jeho otec.V tom sa mu darilo.Ako člen KMPP postúpil dokonca na celoslovenskú súťaž,kde skončil na solídnom 33.mieste,hoci po 8 disciplínach s 10 bol 3.Na to mal talent všetko posrať.
Zmena k lepšiemu nastala na konci 2 polroka v 9. triede.Bol síce zase zaľúbený a opäť nešťastne,ale bol rád,že konečne vypadne z tej hnusnej školy a pôjde na gympel,kde ho zobrali bez príjmačiekAj jeho mama si našla prácu.Skrátka zmena k lepšiemu.Posledné prázdniny si parádne užil.Chodil po vonku a užíval si slobodu,mal 15 a boli to naj prázdniny jeho života.
Prišiel 4.september a Martin nastúpil na novú školu.Jeho vysnívaný gympel.Nový ľudia profesori ,nový štýl života.Myslel si,že konečne našiel svoje miesto.Prvý polrok sa mu zdalo byť všetko O.K.Spoznal pár skvelých ľudí,niektorých cez net,alebo sms,dokonca sa opäť zaľúbil,bohužial opäť nešťastne a to mu ubralo dosť síl.Na vysvedčení mal samé jednotky.Myslel si,že ho konečne ľudia začnú rešpektovať.No nanešťastie ľudia sú ľuďmi a aj tu zistili,že sa ho oplatí využívať.Pod rúškou falošného priateľstva si od neho začali pýtať vypracovania písomiek atď.Nemal žiadneho skutočného kamoša,ktorému by mohol veriť.Len kamošky cez net.Tie mu veľmi pomáhali.
Už to vyzeralo,že by mohlo byť lepšie,keď mal jeho naj kamoš zo základky nehodu na motorke pri ktorej umrel.To ho položilo na úplné dno.Už nevedel ako ďalej.Ešte k tomu nastali problémy doma.Jeho mladší brat stále robil nervy,hádal sa so sestrou,s ním.A ešte k tomu jeho zlomené srdce.Nenašiel nikoho komu by sa mohol vyrozprávať.Nikoho kto by mu mohol pomôcť.
Tak sa rozhodol.21.6.vyliezol na strechu jednenu budovu v Malackách pozrel pod seba a skočil.
Až vtedy pocítil silnú túžbu po živote,no bolo už neskoro.Betón bol príliš blízko.Po dopade na zem ešte chvíľu žil.Jeho posledné slová boli:“Janka,Aďka,Kiki,Domi,Moni,ľúbim Vás a prepáčte mi nevedel som ako ďalej!!!!“a po nich zomrel.