Basnicky.sk

Ja miloval som jednu,
a milovať ja ďalej budem.
Jej pery sťa ruže červené,
stále lákať ma budú.

Keď sa smeje,
jej úsmev ako perly,
ako obloha hviezdami pokrytá,
čo žiari nad nami.

Úprimná a vrelá toť láska k nej je moja.
Keď na mňa hľadí,
všetky moje rany,
v srdci sa mi hoja.

Jej líca ružové,
ako po mrazivej búrke,
ja bych pre ňu schodil,
i dve hory strmé.

Keď brieždiď sa začína,
a vyjde von ona spanilá,
ako slnko ponad horu,
v žiare stráca sa mi z obzoru.

Keď do lesa vkročí,
a celý les ju v kráse zočí,
v potoku voda zastane,
kamene i hory ožijú,
zvery bežia cez pláne,
a jej kráse sa čudujú.

Keď po lúke prechádza,
a kvety za ňou kvitnú,
sláviky na jelšách,
štebotajú pre ňu pieseň jarnú.

Z ktorej zeme prišla,
dodnes to nik nevie,
myšlienka mi na um zišla,
že k nám spadla z nebies.

Oslnivá jej to tvár,
ako v splne mesiac,
v srdci sužuje ma svár,
s hlavou v rukách, za ňou trúchliac.

Z hory sa rúti,
všetko zrazu tíchne,
všetko za ňou smúti,
ja však viem, že do nebies sa vráti.