Basnicky.sk

Zažal si oheň,ktorý páli,
rozbúril si more ako vietor,
načal si ticho,ked sme vonku stáli,
a nedal si mi žiadny priestor.

Tvoje slová plávali po rieke na krehkých listoch,
tvoje oči ma pritiahli k sebe ako príťažlivosť Zeme,
už necítim teplo v tvojích jemných prstoch,
a možno je lepšie,ked vieme čo už vlastne chceme.

Vošiel si mi do snov ako vietor do vlasov,
ked dotkol si sa ma,striaslo ma ako ked na mna prší,
obdaril si ma vždy chvíľou takou krásnou,
že stala sa len tichou spovedou naších duší.

Nikdy už síce nebude to ako pred tým,
nikdy už nestane sa čo sa stalo,
vždy však budeš práve prvým,
pri ktorom ma to tak bralo!!!