Basnicky.sk

Báseň, to sú pocity
čo oči vidia a sluch čuje.
Verše, to sú slabiky,
čo pero píše a papier pije.

Ty cítiš sa tiež básnikom,
lebo zrakom hladíš a sluchom čuješ,
keď jaro je a ty tešíš sa púpavám,
no nesfúkneš ich,len dychom zhladíš.
Vtedy píšeš verše sám,
človeka k slzám letmo ladíš.

Veď človek a jeho slová všezvukým nástrojom sú,
ktorého struny sladkú pieseň vylúdia,
ty´s maestro,bravo tvojmu hlasu,
keď slová tvoje ľudí nenudia.

Lež človek zaujímavý je ten,
čo zavše nezaujímavosť spŕcha,
zavše hreší,chŕli blen,
zavše zlatom cvendží,zavše mrcha.

On hľadá sa,
z nití svojho bytia utkal si šat,
je sám proti všetkým,proti všetkým sám,
krok vpred urobí,i keď riekneš mu MAT.

Ľahko spozná sa človek,
ktorý skrýva sa vo veršoch nad i pod,
lebo keď v meste privoniava ku kvetom,
v očiach zdá sa ti byť idiot.

Vedz,že on svoj deň žije,
ty iba v jeho prachu mrieš,
pre neho v duši sloboda je mu darom
jeho jar blaží,tebe stáva sa karom.