Basnicky.sk

I privítala ma opäť moja rodná
a objala korunami stromov,
jak prenádherne vonia pôda orná,
jak prenádherne znie to slovo domov.

Kde čakajú ma všetci tí,
ktorých bych rád denne videl aj stokrát,
mi v srdci naveky ste večitý
mamka, otec, stará mať.

A naširoko celým hájom
znejú zvučné dievčie spevy,
i január tu vonia jarným májom,
keď zaspávam v objatí niečej devy.

Veru, slečny sú tu najkrajšie,
veď v hviezdnom daždi kúpu svoje údy
a ich bozky chutia zo všetkých najsladšie,
pri nich každý muž postráca svoje súdy.

Vždy keď prídem, s báťom sadnem
a načúvam k jeho žitia príbehu
tu čas letí, ledva sadnem,
jak kone v lúčnom výbehu.

Lež opäť odísť musím,
tak radšej v noci, keď všetci spia
slzu roním, rukou mávam,
zbohom, moja poézia.