Basnicky.sk

Ešte stále vo mne neumrela túžba žiť!
Chcem rásť, vo svet vrastať,
hĺbiť svoje korene, z čaše víno piť
a aj smrti postavím sa hrdinsky v tvár
ak bude ma chcieť zastaviť.

Mne lož a slová nepridajú na rokoch,
čas neprifarbí vlasy srieňom.
Ja večne budem okom visieť dámam na bokoch
a pero nezastavím, bo atrament mojej krvi vrie v ňom.

Túžim len milovať,
milovaný byť je privilég,
kráčať pomaly, nie sa hnať
a slovom narábať jak vojnový stratég.

Ja osedlal som žitia tátoša,
aká to radosť na ňom pádiť
vpred, do diaľav dní a mliečnych hmiel
a brať si len srdce, abych nemal čo stratiť.

To zovriem pevne do dlane,
druhá nech drží opraty,
bo stratiť dušu horšie je jak sane
i keď z pádov bývam odratý.

Vždy pozviecham sa z prachu zeme
ruku pomoci mi nemusí dať nik.
Sám som svojho ohňa tvorca
a sám i jeho požiarnik.

Tak môj koník, hijó, leť!
Preletíme svetom zdola hor.
Nezastav a neposeď!
Veď my pádime do bájnych hôr.