tlkot srdca hlasny,
ma kazde rano budi,
hladam nieco zvlastne,
v dave zvlastnych ludi.
dlane plne rosy,
na tvari uzas nemy,
strasny chaos v hlave,
vsetko sa nahle meni.
zrazu kazdy banalita,
obrovsky zmysel ma,
2 a 2 su 4,
nic uz nieje hra.
zivot plny nastrah,
viac ma nezlomi,
pochopi len ten,
kto hlavu neskloni.
tolko krasnych snov,
noci ponukam,
rozprestieram kridla,
hrdo vabank hram.
laska poplietla mi hlavu,
nedokazem uniknut,
chcem s nou prezit zivot,
dokoncit svoju put.
Dátum vloženia 25. 8. 2006 17:38nicolka
zalubená
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1428
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
Trochu lepšie, no zas tá diakritika
25. 8. 2006 23:34