Basnicky.sk

pocit bezradnosti,
slepa viera v seba,
vsetko je tak zive,
len ja padan z neba.
preco sa tak citim,
preco to neviem zastavit,
kedy budem ako kvet,
co krasou skusa omamit?
neviem preco moja dusa,
musi byt tak trapena,
ked znovu postavit sa skusa,
zas pada,je zranena.
pocity,myslienky a nazory,
nik mi nezmeni,
tie mam ukryte v sebe,
kde vsak ta pochybnost prameni?
preco ruza vzdy ked kvitne,
je taka prekrasna,
a bodliak svojou nepeknou tvarou,
je len kopkou nestastia.
uz tie hlupe prazdne slova,
tych hlupych prazdnych ludi,
uz nebavia ma,preco su taki?,
uz ma to naozaj nudi.
ako je ten pridel,
medzi nas rozdeleny,
chcem citi volnost kridel,
uz nechcem slzy nemej zeny.
dajte mi niekto pomocnu ruku,
nech z tej zradnej jamy vystupim,
a nech v tomto zmatku,hluku,
zas k farbam dúhy pristupim.