Basnicky.sk

obcas clovek prehra boj,
ktory vesmir uz vopred vzdal,
cas ukradol to nejvzacnejsie,
na nic sa nepytal.
v prazdnej izbe plno slz,
ohen v srdci pali,
spomienka ticho vynara sa,
a blizky spi v obrovskej diali.
myslienky bezcielne bludia,
nevladzu odist do rise snov,
slzy nicia usmev cisty,
city uz niesu len hrou.
ostali len spomienky,
zo samoty strach,
srdce svetom kracalo,
teraz tapa vo vecnych perinach.
prach vecnosti,
otvoril nebesku branu,
dalsi anjel pribudol,
laskou lieci hlboku ranu.
v nebotycnych vyskach,
svetlom hviezd cestu strazi,
jedna fotka za druhou,
lica svojim kuzlom vlazi.
raz snad boh dovoli,
znovu pohladit uprimnu tvar,
cas tisko vrati naspat usmev,
ktory tak necakane vzal.