Basnicky.sk

Pre moju jedinu lasku... Toma Kaulitza

Prechádzam temnou ulicou,
Potichu padám do svojich snov.
Všetko okolo mi pripomína Teba...
Ja tak veľmi nenávidím... seba...
Prečo osud poslal Ťa k našim dverám prekliatym?
Veď predsa ja na lásku neverím...!

Stál si predo mnou na našom prahu,
Hlavne, že zamotal si mi hlavu.
Za tvojím chrbtom ozval sa veľký hrom
A Ty? Povedal si len... „Ahoj, ja som Tom.“
V Tvojich očiach žiarili plamienky,
Mne ostali už len spomienky.

Spomienky na tie krásne oči,
Čo hľadeli na mňa vo dne, v noci.
Ostali mi spomienky na jemné ústa,
Keď rátala som Tvoje bozky do sta.
Spomienky na nežné ruky čo ma hladili
A po celom mojom tele blúdili.

Raz keď sedeli sme spolu
A more chystalo sa k odlivu,
Slnko práve zapadalo.
Tebe sa pri tom asi dobre klamalo.
Začal si ma nežne bozkávať
A pomalinky pri tom vyzliekať.

Môj dych sa stále zrýchľoval,
„Ich liebe dich...“
Tie krásne slová si mi medzi bozkami pošepkal.
Každý Tvoj dotyk som si užívala
A celú noc s Tebou premilovala.
Po tom všetkom bolo Tvoje dielo dokonané.
Teraz už povedať len „Zbohom“...to bolo to hlavné...

Pre Teba to bol len flirt, malá zábavka,
Úplná fraška, hlúpa pretvárka.
Moje srdce sa pri tom zlomilo,
Len aby sa Tvoje ego neponížilo.
Bola som len jedna zo sta,
Ktorú oklamal cynický egoista.

Lenže ja som sa do Teba zamilovala,
Konečne v pravú lásku verila.
Hm, a čo ty? Mal si tú svoju skupinu,
Tej dávam to všetko za vinu.
Mňa si nechal len v tieni stáť,
A iba ticho som sa mohla prizerať.

Ale ani Teba to neminie,
Až raz všetka tá sláva pominie.
Potom sám poznáš aké to je,
Keď niekto Tvoje city zraňuje.
Budeš nútený celé dni presedieť
A do svojho svedomia si hľadieť.

Ostaneš len v samote a zúfalstve,
Už nebude záležať na hudbe a bohatstve.
Budeš premýšľať, či Ťa má vôbec niekto rád,
Keď nie si v špičkách hitparád.
V tých chvíľkach spomeň si prosím na mňa,
Na toho blázna, čo naveky bude milovať Ťa.

Lenže ten blázon teraz veľmi trpí,
Jeho láska v beznádej sa mení.
Celé noci iba bdiem,
V ušiach mi Tvoj hlas stále znie.
Má vôbec ešte cenu žiť?
Už nemám silu, no snažím sa neľutovať nič.

Aj tak som len ako telo bez duše
A môžeš za to Ty, bol si pre mňa to najdrahšie.
Žiletku zvieram v spotenej ruke.
Rozmýšľam... Musí byť všetko tak kruté?
Na lásku snažím sa zabudnúť,
City chcem si raz a navždy pretrhnúť.

Teraz... Mojou krvou napísané na stene
„Tom, ich liebe dich... auf immer...“
Ja len z čistej lásky Ti prajem,
Aby si nikdy ako ja netrpel.
Veď raz spoznáš pravý lásky cit,
Pre ktorý oplatí sa aj mne žiť...


Milujem Ťa Tom...
dátum vloženia
24. 8. 2006 17:29
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. ♥ zamil

    ludia pls dajte komentiky som zvedava

    24. 8. 2006 17:50
  2. nereg. von Schwerzel

    ehm ehm ,
    no neviem...
    a to je tvoja prva akoze basnicka?
    pozitivum tam vidim len jedno a to je snaha nieco napisat...snaha sa ceni vsak
    avsak nie vsetko co sa rymuje, je basen vsak
    je to prilis dlhe...
    rymovanie je 98% len gramaticke..a velmi jednoduche...
    snazis sa trosku pouzivat metafory..ale su velmi jednoduche a priame... a pokus o samovrazdu neviem ci sa hodi o vyznanie o zamilovani...
    skus si to dat do suflika a pozriet o par mesiacov...a urcite sa nad tym pousmejes..

    nehodnotim radsej

    24. 8. 2006 19:43
  3. nereg. barborkababy

    je to zaujimave.Ale ci je to aj skutocnost co tu pises-ze stal pred tvojimi dverami atd.
    Ale to je tvoja vec.Celkom sa mi to pacilo.
    Fakt bolo to pekne hodnotim 1-.

    27. 8. 2006 13:44