Basnicky.sk

Stretol som ju na lúke sĺz
stála tam tak osamelá
a kropila púpavy v rozkvete
tam pod čerešňou,tam ju nájdete.

Odkiaľ že si dievča spanilé?
Či zrodená si zo snov božích
a či z hlbín Ninive?

Ach,môj milý pane.
Načo vám je znať môjho pôvodu?
Všetci tážu sa mojich koreňov,
či som dcérou lane,
ni radšej znať sĺz mojich dôvodu.

Lež ja už viem odkiaľ si.
Z doposiaľ nepoznanej planéty,
z lúčnych kvetov vykvitla si v tento svet,
na ktorom toho,čo pochopil by ťa niet.

Ste blízko pravdy. Ale kto ste?
Mám pocit,jak by ste ma znali už od mojej kolísky.

Nač mena. Ty vieš kto som
A ja som tvoj blízky.

Rozprávate ako poet.
Za tie roky ku mne s takým ohňom
snáď neprehovoril nik.

Uhádli ste. Som básnik.
O vás píšem roky svoje diela,
raz s plamom a raz s ľadom v pere.
Ste mi večitá,lesknúca sa pieta
pri ktorej bráne čakám,či otvorí mi dvere.

Znám takého básnika,
ste mu veľmi blízky.
I keď neodpovedám mu na ne,
stále mi píše listy.
Je tomu snáď 15 rokov,
Čo naposled sme sa videli...

V očiach iste vidí vás stále
tancovať po lupeňoch lúčnych konvalín,
z cela iste nezabudol na čaro vašej tváre
i keď putuje sám svetom rozvalín.
Každá správa o vašom smiechu
sadne mu na dušu jak bázeň,
preto vedzte,že i o čare tejto chvíle
sediac pod čerešňou,raz napíše báseň.

Miluješ ma stále rovnako...

Vidím, nadišiel čas rozlúčiť sa,
bo v mnhom preriekol som viac než chcel.
Tak zbohom,moja milá.

Kde nájdem vás?

Ja zjavím sa z ničoty zas,
z vášho tieňa tíško vystúpim.
My nájdeme sa,keď nadíde správny čas
a z hlbočín vás vykúpim.

I ospustil som ju na lúke sĺz.
Stála tam tak osamelá
a kropila púpavy v rozkvete,
tam pod čerešňou,tam ju nájdete,
kde skrýva sa nikým nevidená.