Basnicky.sk

Ešte v4era si lásku vyznal mi,
ja som štastná v tej chvíli...
bola,
vždy som to chcela,
s tvojich úst počuť,
že pre mňa žiješ,
že pre mňa
so smrťou zabojuješ...

Ale klamal si mi,
nezabojoval si...
Vyhrala a teba mi zobrala,
Prečo si nebojoval?
Či si ma nemiloval?

Teraz stojím nad kusom kameňa,
v nom vryté,že si vždy bojoval...
Pozerám a čakám,
slzy kropia tvoj hrob,
malé plamienky vetrom
sa unášat nahajú,
naše srdcia k sebe cestu hľadajú


Nikoho tam už niet...
Cítim svoje telo chviet..
Musíš to len chciet,
niekto povedal...
a v ruke dýku mal...
spatrila som v tme muža
ktorý mi ju podával...

Povedal...
Slzy nestačia aby srdcia cestu našli
otázku mi dal...
Chceš aby sa srdcia v jedno spojili?
Aby už nežialili?
Zdvyhla som zrak...
NAdomnou vzlietok kŕdeľ..
na zem padol šípom bodnutý vták..
Muž povedal...
ich srdcia šíp spojil...

Poklakla som ...
nad kus kameňa,
na ňom napísané vždy bojoval...
moje pery ti bozk poslali...
a prísahu ti šeptali....

Že iba teba milovat budem
že smrti újdem
a zabojujem...preto
na dýku sa vrhám ...

muž sa len pousmial
v tvári spokojný výraz mal...
dýkou prebodla som jeho hrud...
a vykríkla som smútok zatratený bud...
naše srdcia som v jedno spojila
ked dýkou som hlboko
do môjho srdca vrazila...

Áno aj ja som prísahu porušila,
nad smrtou som nezvítazila...
ale naše srdcia som v jedno spojila...