Basnicky.sk

Moja láska
už ani neviem kde si
už ani neviem s kým spíš
už ani neviem, či si na teba spomínam

preklínam
všetko čo sa votrelo do nášho vzťahu
znovu a znovu kráčam na dráhu nezmyselnej nenávisti
a paranoje
staviam schody z lupeňov krvavých ruží
a pri tom sa bojím že sa podomnou zrúti
ako blázon kráča po neviditeľnej púti
ktorej koniec je vyznačený prázdnym pohľadom
a láskou, ktorej forma je dutá a prázdna
mám strach takéhoto blázna
neviem kto som, odkiaľ idem, a kam mám ísť za vysnívaným pokladom
ktorého podoba je pre mňa neznáma

a pýtaš sa ma kde je pokora?
hodil som ju do dvora
bohu inej galaxie

moja láska
už ani neviem kde si
už ani neviem, ako znie tvoj hlas
a tvoje dotyky zostali v dokonalej temnote zabudnutia
už ani neviem, či si na teba spomeniem

nájdem si nové dievča, ktoré znovu podvediem
je to prekliatie prírody
dokonalé podvody
pod oblakmi, ktoré plačú pri pohľade na moje trápenie
ako veriaci pútnik na púšti čaká na božie znamenie
a ja v svojej izbe čakám na očistu mysle
v ateistickom nezmysle
života

len skutočný cit
len skutočný pohľad bez umelých úsmevov
len skutočný dotyk bez pochybností
len vzťah namočený do nehy detskej čistoty
len život len život len život
a láska
to odporné slovo, ktoré ubližuje viac,
než čepele nožov pouličných vrahov
než blesky tmavosivých mrakov
zasahujú kopce na ktoré človek vylezie
a potom ho spália na prach

slabne tep v tepnách tela
som pokoriteľ stvoriteľa
zložil som ho otázkou
kadiaľ má ľudstvo ísť

moja láska
už ani neviem, ako vyzeráš
už ani neviem, prečo som bol s tebou
moja láska
už ani neviem, kto som