Basnicky.sk

Prší, a dážď moju tvár omýva.
Prší, a dážď so mňa všetku bolesť zmýva,
A raz ju do nenávratna odplaví.

Prší, a ja v daždi spomínam.
Len na Tvoju tvár a pritom na svojej teplé kvapky vnímam.
Čo už len ťažko niečo vrátia späť.

Prší, a na námestí stojím
ponorená v čiernych myšlienkach
a nikto mi už nepovie, prečo sa to muselo stať práve nám.

No tak sa to pokúsim zvrátiť,
lebo už nikdy, nikdy v živote nechcem nikoho stratiť,
tak ako som teba stratila.

A viem, že možno nie je správneto, čo teraz spravím.
A viem, že tým možno veľa ľudí veľmi zraním.

A ja, vo večnom tichu a žiali,
až teraz sa dozvedám,
prečo stalo sa to práve nám.