Basnicky.sk

Otvorené srdce pre Lásku mám
bije Svetlom snehobielym
už opustil ho kŕdeľ mŕtvych vrán
kráčam ku nej krokom smelým.

Dve srdcia, dve ruku, prsty prepletené
západ Slnka a vôňa leta vo vzduchu
zimomriavky, lebo už konečne smieme
opustiť ten rýchly svet plný ruchu.

Motýľ letí ponad zore,
ku kvetu ktorý tak miluje
bez Tvojej kvapky nebolo by more
príliv s plážou zas bojuje.

Pevné, staré, krásne stromy,
v zeleni sa zelenia,
les je priateľ veľmi skromný,
poďme ďalej: „do videnia.“

Hladiť Tvoje ohnivé vlasy
pod baobabom túžil som
lev zareval na levicu: „zlá si:“
na savane sa noc začína dňom.

Suché pláne, všade vidíš
prázdna posteľ, dva teplé čaje
na drevenej terase ráno sedíš
nahí ľudia tancujú v tráve.

Láska vezmem Ťa kam budeš chcieť
do tichých výšok Himalájí
ak povieš môžeme ísť aj hneď
do pokojných to chladných dialí.

Jemnosť formy našej Lásky
odzvonili nám v chrámoch
niet na svete väčšej krásky
skutočnej no ani v snoch.

Žiadne oči, ústa, nos,
žiaden jazyk, telo, myseľ
Tibeťania a ich svadobný voz
život zrnka piesku má tu zmysel.

Keď udrie vánok zamatový list
keď rozplynie sa oblak stí
keď príde Smrť a povie mi:“ Je čas ísť.“
v mojom Srdci objavíš sa Ty.

Tak nech ľudia, zvery, rastliny a kamene
Boddhisatvovia, anjeli či démoni
Bohovia a každé vymyslené stvorenie
počujú že trápiš moje sny.

Keď Slnko obzor náhle prikryl
keď do okna Ti luna svietila
pozeral som na hviezdy a snil
že by si ma dekou zakryla...

Ľubke