Som plná smútku a beznádeje,
všade zlo vidím, hľadám...
Na svete pre mňa asi mieto nie je,
do svojho vnútra unikám.
Tu sama seba spovedám i viním
ako pred veľkým súdnym dvorom...
S ľútosťou odpykať chcem svoje viny,
zaplatím za ne vlastným nepokojom.
Anjeli i diabli nech posúdia moje činy
a vynesú ortieľ nado mnou...
Ich pomer bude isto neúmerný,
ja príjmem trest s hlavou sklonenou.
Priznávam všetky svoje hriechy,
nech moja nádej znova rastie...
Už nechce sama so sebou žiadne prieky,
chcem obyčajné ľudské šťastie...
Dátum vloženia 2. 8. 2006 08:38Danielik 
Obyčajné ľudské šťastie
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1589
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. ModryLotos
mylsím, že v tejto básni sa najde nejedens z nás. pekná za 1
2. 8. 2006 08:49 - nereg. winc
tu mi to príde také ako by si brala na seba všetku vinu aby si sa očistila. myslím správne? tak to vidím ja, dávam 1
2. 8. 2006 11:14 - SlavoK
No super, jednotka!
2. 8. 2006 23:17 - nereg. Ivka
Krása....skvelá myšlienka...
Ale stále dúfaš,že ho budeš mať,či nie??? Len dúfaj,nádej umiera posledná!!!
1. 10. 2006 18:29 - nereg. Ivka
Krása....skvelá myšlienka...
Ale stále dúfaš,že ho budeš mať,či nie??? Len dúfaj,nádej umiera posledná!!!
1. 10. 2006 18:29
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furl
