Basnicky.sk

Danielik  Zobraziť/skryť lištu autora

Obyčajné ľudské šťastie

Som plná smútku a beznádeje,
všade zlo vidím, hľadám...
Na svete pre mňa asi mieto nie je,
do svojho vnútra unikám.

Tu sama seba spovedám i viním
ako pred veľkým súdnym dvorom...
S ľútosťou odpykať chcem svoje viny,
zaplatím za ne vlastným nepokojom.

Anjeli i diabli nech posúdia moje činy
a vynesú ortieľ nado mnou...
Ich pomer bude isto neúmerný,
ja príjmem trest s hlavou sklonenou.

Priznávam všetky svoje hriechy,
nech moja nádej znova rastie...
Už nechce sama so sebou žiadne prieky,
chcem obyčajné ľudské šťastie...
Dátum vloženia 2. 8. 2006 08:38
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1589
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nereg. ModryLotos

    mylsím, že v tejto básni sa najde nejedens z nás. pekná za 1

    2. 8. 2006 08:49
  2. nereg. winc

    tu mi to príde také ako by si brala na seba všetku vinu aby si sa očistila. myslím správne? tak to vidím ja, dávam 1

    2. 8. 2006 11:14
  3. SlavoK

    No super, jednotka!

    2. 8. 2006 23:17
  4. nereg. Ivka

    Krása....skvelá myšlienka...
    Ale stále dúfaš,že ho budeš mať,či nie??? Len dúfaj,nádej umiera posledná!!!

    1. 10. 2006 18:29
  5. nereg. Ivka

    Krása....skvelá myšlienka...
    Ale stále dúfaš,že ho budeš mať,či nie??? Len dúfaj,nádej umiera posledná!!!

    1. 10. 2006 18:29