Basnicky.sk

Utrpenie...

Dážď a plač šírili sa tmou , tmou pustou a studenou.
Na útese ostrých bral, stál človek celkom sám.
Krôčik po krôčiku život si bral...
kvílil, stonal on umieral.

Nerob to prosím!
Kričí luna v splne.
Nerob to!
Volajú hviezdy jagavé.
Tmavé búrlivé mraky zahaľujú ich jas,
aby nevideli keď nastane ten čas...

JA MUSIM....tíško šepol jeho hlas,
bezmocnosť a bolesť sa ozývali zas.
NIE!
Zvolal vietor a udrel mu tvár,
no nemohol umlčať jeho žiaľ.

Neviem... ako ďalej život žiť
Neviem... ako ľudom uveriť
Neviem... ako lásku precítiť
Neviem... ako zradu odpustiť.
Zrútil sa mi celý svet,
nenašiel som cesty späť.

Dážď a ticho šírili sa tmou , tmou pustou a studenou
Na útese ostrých skla , už viac nik nestál.
Z mŕtvym telom vlny sa hrajú
V šíre diale ho odnášajú.