Keď tichý dážď padá z neba,
pri svetle sviečky myslím na teba.
Je teplý večer a vonku prší,
mám náhle úžasný pokoj v duši.
Myšlienky moje si voľne lietajú,
chytiť do dlane sa vôbec nedajú.
Zaletia možno nocou až k tebe,
ach, aká škoda, že ťa nemám pri sebe.
Chcem tvoje dlane svojimi hladiť,
nočný vánok musí nás schladiť.
Horúce bozky a nežné objatia
uniknúť nechcem z tvojho zajatia.
Drž ma pevne, tíško ti šepcem,
ten krásny okamih stratiť nechcem.
Zastaviť čas praje si každý,
ak sme si súdení, bude to navždy...
Dátum vloženia 26. 7. 2006 09:48Danielik 
Navždy
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2373
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- SlavoK
Výborná, máš u mňa jednotku zas ako asi aj vždy
26. 7. 2006 17:36 - meritka
naozaj aj tato je dalsia pekna
26. 7. 2006 21:29 - Dumdo
pekné umna máš 1!!!!!neviem či to píšee zo života alebo ta to napadlo?? je to pekné
15. 8. 2006 19:11 - nereg. Ivka
Tvoje básne sú naozaj jedinečné...každá iná a krásna...zaľúbené sa píšu najťažšie,lebo sa ich už popísalo toľko...ale ty vždy nájdeš tie správne slová,aby boli "iné"...za 1+++
1. 10. 2006 16:30