Basnicky.sk

Stojím za oknom mojej izby a pozorujem ulicu.
Nočná obloha je temná,ani hviezdičku nevidno.Zašuštia listy stromov a spúšťa sa jemný dážď.Kvapky vody lenivo padajú na zem.Nebo plače... Nie,to nie sú slzy, to sú bozky oblohy...
Vybehnem von a nechám si zbozkávať tvár... ako blázon sa smejem a točím uprostred ulice.Len pouličné lampy mlčky osvetľujú tú krásnu chvíľu.Som premoknutá do nitky... kvapky vody mi stekajú po tele a príjemne šteklia... Je to neskutočný pocit,taký očistný... Moja duša ho potrebuje.
Mám tieto chvíle rada.Vo svetle lámp sa ligocú kvapky vody na tráve, kríkoch, stromoch...
V tme žiaria ako diamanty.Teraz som tej krásy súčasťou...maličký zanedbateľný dielik...som tak bližšie k nebu a mám pocit,že viem,kam patrím...