Hnev ma zlákal,
až žiaľ zabedákal,
horkosť vo mňe vrie,
a krv zase bolie.
Lev vo vnútri mi reve,
až ma to pri srdci hreje.
Zrazu mám rada krutosť,
a neznášam žiadnu ľútosť.
No bolesť mi na minútu stíchne,
a ostrý tŕň ma pychne,
zrazu je hnev fuč,
ožiari ma slnečný lúč.
Už v pokoji nad tým uvažujem,
a ku kľude sa približujem,
zraniteľnejšou sa stávam,
a v slzách zaspávam.
Dátum vloženia 20. 7. 2006 12:38angell
Hnev
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1224
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti