Basnicky.sk

Neodchádzaj, láska, prosím,
nechoď preč,
v svojom srdci Ťa stále nosím,
tak aspoň chvíľu počkaj,
nebodaj do mňa ťažký meč.

Nie, nehovor, že už to necítiš,
Tak ľahko sa to predsa nedá.
Keď si mi prvý krát povedal, že ma ľúbiš...
Či si už na to nepamätáš?
Veď láska sa netratí len tak,
ona neprestáva, v sebe ju stále máš,
neodlieta, ako do teplých krajín lieta vták,
ona večná je,
veď to vieš...

Nenechávaj ma tu, prosím, stoj!
Daj mi druhú šancu, potrebujem ju,
tak ešte nechoď, chvíľu postoj,
počkaj, kým Ti vyznám lásku moju:
Z úprimného srdiečka Ťa ľúbim,
Tvoje oči, úsmev, Tvoje nežné ruky,
Tvoje objatia a bozky, aj tie ľúbim...
Nestačí Ti to? Už si zabudol na Tvoje dávne sľuby?
Že chceš, aby som tou pravou bola,
Že sa už nechceš hádať a so mnou navždy ostať...
A ja som Ti vtedy verila...

Ak ma už nechceš, ak ma už neľúbiš,
Povedz mi to, veď tým nič nestratíš.
Len ma nenechaj v neistote žiť,
ja nemôžem (a ani nechcem) ďalej taká smutná byť.
Ale, prosím Ťa, ešte jednu šancu mi daj,
Aby som aj ja mala v duši raj...