Basnicky.sk

cez slzy píšem tieto riadky...
len moje otázky ...

Šum noci, ty a ja,
sme ešte vôbec dvaja?
Tikanie hodín, práve polnoc odbíja.
Stojíme za to byť dvaja?
Láska ma ubíja.
Biele steny čo vôkol stoja,
sme schopný dať si lásku?
Vstaňme od stola...

Keď si mi smútkom zalial moju dušu,
vieš vtedy, keď si skúšal svoju kušu ...
keď si klamal, tajne vymysli ...
z tvojich úst vyšlo len: láska už na to nemysli.
Keď si znova skúšal škrtať zápalky,
mala som ich vtedy všetky zhasnúť.

Omamné slová ...
stále dookola ...
nevrav už ani slovo,
z Tvojich pier to tak bolí.
Klameš? Tak povedz... sme ešte dvaja?
Prisahám, že som ti lásku vždy dala,
no v tebe som sa láska sklamala.

Anjel čo vtedy pri nás stál,
sa zrazu rozplakal.
Jeho slzy boli tvojimi činmi
a mojím smútkom.
V ten večer prišiel ku mne
a niečo mi dal.
nepovedal nič... plakal.

Stála som tam a on bol pri mne,
čakal čo poviem ..., a potom odíde.
Stáli sme ticho a ty si sa pozeral,
pre jeho slzy si sa pozberal.
Anjel mi chytil ruku a zrazu sa stratil,
nestihla som povedať aby sa vrátil.

Za šumu noci sa mi zjaví,
vezme ma za ruku a niečo mi šepotom vraví.
Kráčame spolu a ja rozmýšľam,
už viem čo mi dal.
Daroval mi jeho slzy ... vieš tie ...
a povedal: vieš čo znamenajú?
Že v Tvojom srdci, spomienky na ne nikdy neprestanú.

Snáď si pochopil,
čo to znamená.
Ja áno, už ti to len povedať.
Nechcem sa hrať z ohňom, no musím,
už sa láskou dusím.

Chcem anjelovi vrátiť čo mi dal,
nechcem aby plakal...
Odpusť mi, aj tak ťa milujem,
ale pre tie slzy ...
už s tebou byť nemôžem...