Oblaky nad lesom,
zintímnené slnkom,
vo fraku noblesnom
dávajú zbohom dňu.
Tri stromy za domom,
za mojím brlohom,
v spánku hlbokom
oddávajú sa snu.
A cesta v údolí, ach
čo tá toho prebolí,
kým človek vyvolí
správny smer.
Ak nie Ti po vôli
a cítiš problémy,
tak človek uver mi
použi daj a ber.
Len prosím Ťa neuteč preč,
použi úprimnú reč,
nech nevraždí Tvoj meč,
ale pero.
A ak všetko chceš,
urob si pleš,
a skôr než áno chceš či nechceš,
Tvoja sila bude meno.
Pavúci na stene,
pozorujúc tiene,
na priehľadnom saténe,
spievajú svoje blues.
Tak nestoj v aréne,
túlaj sa v teréne
a zlej Trójskej Helene
daj zbohom,good bay, čús.
Osudu zauzli nite,
už nekysni v prázdnom byte,
ľudia, netlačte rite,
skús nebyť vôl.
Čo môžte si užite,
pokojne fajčite a pite,
len poďte a žite,
nech nie je na svete bôľ.
Dátum vloženia 11. 4. 2005 15:31taranis
Ilúzia
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2033
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti