Basnicky.sk

RASIZMUS V MOJOM ZIVOTE- pisala som pred 3 rokmi

Ak jestvuje niekto, kto tajne tuzi po lsti, kto vedome ponizuje svojich farebnych druhov, kto ukaja vlastnu tuhu v nestasti svojich ciernych bratov, kto pokoj nedosiahne, kym sa im noza cepel priamo do srdca nezabodne, kto cervenym vezme podu "svoju" a na pustatinu vyzenie, tak vedzte, ze niekto tak zvrateny moze byt len a len rasista. Vieme o takych, co nenavidia potichu, co nenavidia farebnych nahlas a co nenavidia smrtelnym cinom. A ti, co nenavidia cinom, ci to nie su sadisti?!? Ved im nevadi nenavist, nevadi im vrazda, ba nevadi im ani smutok truchliacej vdovy roniacej slzy nad telom manzelovym. Este stonasobne z toho tesit budu sa. Nielenze rodine nenapravitelnu skodu sposobili a ze deti o otca a chlieb pripravili, ale teraz matka, deti a rodina chutnat budu horky zial.
Velakrat hrozne ten rasista zmyleny vravi: ,,Postavit ich vsetkych do radu a postrielat!" zvucne duni rasistu hlas. No vzapati rana ako z dela: ,,Ale pomaly, nech len trpia." A ci maju oni pravo zivot brat, ked raz Boh dal? A ci maju pravo zasahovat do ludskej viery, do cudzej kultury, do zvykov, piesni a diel?!? No dlho sa zo skody inych radovat nebudu. Tak ako Hitler mucil Zidov, tak rasisti mucia a ubijaju farebnych. No s Hitlerom to dobre neskoncilo. Vela ludi zabil, vela sa mu vratilo. A tak to bude i s rasistami. Bud sa doziju opravnenej pomsty a neutecu trpitelom alebo neutecu sami sebe. V kazdom pripade to snimi skonci zle. Ruka spravodlivosti ich sotva minie. Tych, co neznasaju farebnych a neboja sa o nich vyjadrovat v zlom svetle a ociernovat ich, spolocnost odsudi. Iba tych, co nenavidia potichu nic nepotresce.
Bojim sa. Casto sa bojim. Lakam sa toho, ze raz za tmy v tichu pri lese budem kracat. Uvidim v nom smrek s buckom pospolu, obopinat ich bude borovica s vonavou lipkou a okol nich horsky vanok bude povievat. Na oblohe sa bude nan mesiac krasny, smotanovy usmievat. Kochat sa budem tou bozskou nadherou a v tom mojom stasti najvacsom mesiacik zastrie diablov mrak. Vanok uz nezaveje tuto noc. Pozriem na les. A co to? Vtady sa tie stromy v ludske tvory zmenia a ihned sa bieli od ostatnych vzdialia, az sa vsetci uplne odcudzia. Rozplynie sa mrak, na kopci opat stromy budu stat. ,,Ej, mesiacik! Neskoro ty prichadzas! Uz budu takto naveky." Budem sa ich snazit od seba oddelit, no vo vypati sil na zem sa zvalim. Kym zavriem oci, zazriem este cerveny kvet vedla bieleho. Vobec sa mi nebude zdat, ze by nechceli byt pri sebe, a tak zavriem oci. Rano ma zobudi slnko a bolom sa mi srdce zaplni. Na luke budu uz len biele, biele kvety. Cervenym podu ukradli, ohnivou vodou ich poliali a tie zvadli. Idem domov, ani nezastanem, ani hlavou nepokrutim. Posledny raz obzriem sa a srdce mi pukne od zialu.
Rasizmus nie je spravny. Pokial chceme na Zemi mier, nesmieme akokolvek ublizovat ostatnym jedincom. Avsak ludia ubijani rasizmom su casto pod tlakom a boja sa uz bojovat za svoje prava. Neuvedomuju si, ze este nevyhunuli ludia, ktori sa postavia s nimi voci rasizmu. Myslim si, ze takychto sutazi s anezucastni ani jedno ciganca, a ked ano, tak ich bude naozaj malo. Ale preco? Boja sa? Neviem. A preco som povedala ciganca? Cigansky vajda, teda ich ,,baro sero" sa raz takto vyjadril: ,,Cigan je cigan a nie Rom! My naozajstni cigani s anehanbime za to, ze nimi sme. Romovia tvoria iba istu cast ciganov."
Vidite, niekedy je snaha o uplatnenie rovnopravnosti zbytocna.
Obcas sa musim nad tym pousmiat. Bieli panacikovia vyradia z hry ciernych, neskor cervenych a nakoniec i zltych. Ale bieli s apotom zanasaju prachom a uz ich nema kto utriet, takze nakoniec ostanu zabudnuti. Cim vacsia je farebna odlisnost, tym vacsia je nenavist. Pozoruhodne je, ze priroda tresce bielych vacsou nachylnostou na choroby, ze sme to my, kto chce boj. Tym nechcem povedat, ze bieli su zli a tiez nie, ze kazda rasa ma zlych a dobrych jedincov, ale to, ze ludstvo sa deli na dobrych a zlych. Ale aj tak by som nechcela byt farebnym. Bala by som sa, ze ma kvoli farbe pleti zabiju. Nenasla by som si pracu, ostala by som nezamestnana a zivot by ma donutil zit v spine, bez jedla a vody. Aj v zivote je to tak. Farebnych len tazko ludia zamestnaju, je im tazko najst nejaku robotu. Tak ako maju podla vas zit? Zo zeme? Asi sa nedockame toho, ze ich bude vela pracovat. A pritom ich zvyky a kultura su tak nadherne. Cernosi tancuju okolo vatry lebo tak plnie rozne ritualy. Ritualy, ktore maju ich kmen ochranovat pre hladom, smadom a chorobami. Indiani prosia dobrych duchov zvierat, aby ich ochranili pred silami zla. Zlti si cenia jedlo a pytaju si zdravy, dlhy a pokojny zivot. Cigani oslavuju to, ze vobec mozu dychat tento vzduch. Bieli prosia Boha o blahobyt, zdravie a peniaze. My si pytame viac, ako by sme si zasluzili. Sme chamtivci. Oklamani pritazlivostou bohatstva. Ja nenavidim rasizmus, tie vyholene hlavy, napisy po stenach, vyhrazanie sa. Boli ma, ked vidim obete rasizmu. Preco im ich vrazdenie prinasa tolku radost? Uz sa nemozem divat na tie udalosti. Boh rozdelil Pangeu, len aby sme sa nebili. Ale nepodarilo sa mu dostatocne. Mal nas predsa len nechat v tej peci o cosi dlhsie, lebo teraz sme surovi, plni pliag. Mam chut naplut sama na seba. Kam sme to dospeli?!? Male deti este prijmu medzi seba farebnyh druhov. Ale co o par rokov? Mam odvahu tvrdit, ze to raz vypukne do takej miery, ze to bude moct zastavit iba zazrak, ale ak nedojde, tak nezostane ani cloviecika.
Existuje niekto, kto tajne tuzi po lsti, kto vedome ponizuje svojich farebnych druhov, kto ukaja svoju tuhu v nestasti ciernych bratov, kto pokoj nedosiahne, kym sa im noza cepel priamo do srdca nezabodne, kto cervenym vezma podu ,,svoju" a na pustatinu vyzenie, kto sa nehanbi priznat, ze s radostou zabil. Vedzte, ze tento clovek zvrateny sam seba pokojne pravdou nazyva: ,,RASISTA."