Basnicky.sk

Ruza je uz kdesi,
kam pocas svojho zivota odpad odnasame.
Kdesi ta hovie si,
no nie uz v mojej vaze.

V mojej vaze jej voda zije,
casom sa vypari,
vazu zeleny vanok ovije,
spomienku zahali.

A ja chodim, trham ruze,
v nadeji, ze budu vecne zive,
no ruza nema korene, pozrimeze,
sama, bez korenov neprezije.

A atk zijes v zemi ako koren
v snahe pomoct jej
a zivy dazdjej nosis cez den,
zije, vdaka tvojej voli neoblomnej.

Tesis sa, lebo jej pel sa potom roznasa,
zachytavas jeho vonu,tuziac zhltnut ho,
no kym si ty v zemi, moze byt cudzim zozrata.
Ty v zemi, ked on s lupenmi odchadza, nevidis ho.

Ruza sa odtrhla,
netrapi ta, tvoje telo v jame,
trapi ta, ze svoj koren- seba zavrhla,
nemala nadej.

Nechces,a by umrela, vsak sama neprezije,
vies, ze vahala, no aj tak teraz vazu cudziu myje.
Aj tak teraz vokol inej vazy sa ta vije.
A kto tuna, kto tuna zly je.

Ako mohla, ako mohla, dat pocitit ti lasku?
Bol si koren, cez teba do enj voda isla,
no opacne nie, nedala lasku,
zo zeme vysla a odisla.