Basnicky.sk

Stál v záveji a vlasy mu viali
ako ich vietor prečesával...
Mal slzy v očiach a stisnuté pery.
Unavený, uzimený, stál tam presne uprostred,
na cintoríne...
Odišla...
Bolo to len včera, čo sa naňho smiala,
keď plánovali budúcnosť.
To auto nevideli, zobudil sa v nemocnici
a cítil sa tak strašne sám...
A potom...
prišla chvíľa, keď sa dozvedel pravdu.
Zachránila mu život,
zomrela, aby on mohol žiť...
Teraz stojí v záveji nad jej hrobom... a plače...
Spomína na nesplnený sen,
na svoju lásku...