Basnicky.sk

Na druhy deň sme isli do skoly, bolo zacatie noveho skolskeho roka. Vobes som si neuvedomil to, ze pre mna
opat zacalo obdobie 10 mesacnych povinnosti. Jedine, co som mal na mysli, bol jej krasny usmev. V ten den prsalo, tak sme sa nestretli. Stretli sme sa ale na dalsi den, kedy sme sa zoznamili blizsie. Prisiel som na to, ze ona je uplne uzasna!! Rozpravali sme sa spolu, a ja som bol uplne uneseny.. Citil som sa, ako kebyze je pri mne niekdo, koho som chcel vzdy vidiet. Ako keby je to niekdo, kdo prisiel za mnou az z nejakej velkej dialky. Moje srdce sa strasne radovalo, ked sa moje oci mohli divat na jej tvar.
Asi tak tyzden sme spolu chodievali von. Jedneho dna som bol u tety. Bolo nadherne pocasie. Vonku svietilo slniecko, tvare ludi hladil jemny vietor. Ako sa slnko stracalo, zacali sa objavovat hviezdy, a vtedy sme sa stretli. Bol krasnym nebom plnych hviezd. Chvilku sme sa spolu rozpravali,
a potom sme sa rozlucili. Ked som prisiel domov, prisla mi SMS. Bola to sprava, ktorej slova ma dostali do placu. Bolo v nej pisane: "Po dnesku Ti musem povedat, ze si sa ale riadne vyznamenal. Ja ta uz vobec nelubim... Sorry... ja Ta totiz MILUJEM!!!" Vo mne to prepuklo... musel som jej povedat, ze ju milujem.. Kedze sme mali aj mi svoje povinnosti, nemohli sme byt kazdy den spolu. Uz ani neviem, ako sa to stalo, ale ja som raz prisiel pod jej balkon, kde sme sa spolu rozpravali. Toto sa mi stalo akousi prvoradou povinnostou kazdy vecer, aj ked prsalo. Bol som do nej taky zalubeny, ze som sa jej opytal, ci by so mnou nechcela chodit. Odpovedala: "Ano, myslim, ze by sme to mohli skusit." No a prave v tomto som najviac sklamal. Ked sme boli spolu vonku, bol som stale ticho, bal som sa nieco povedat. Mal som pocit, ze ona je jeden krasny sen, a ked nieco poviem, zobudim sa. Bal som sa! Dokonca som sa bal chytit aj za ruku. Tak strasne som tuzil drzat ju za ruku, ale bol som tak strasne zbabely.. A prave to ma stalo to, coho som sa najviac obaval: zobudil som sa!!! Jedneho dna boli na vylete, kde spoznala nejakeho Tomasa. Na druhy den, bolo to 27.10. 2003 sme sa mali stretnut, aj s mojimi kamaratmi, aj s jej kamaratkami. Ked sme tam prisli, bola smutna. Zrazu odisla. Isiel som za nou. Videl som, ze ju nieco trapi. Opytal som sa, ako sa mala na vylete. Povedala, ze dobre. A potom... bolo 18:40, na schodoch jedneho miesta, mi povedala, ze je koniec!"!Na druhy deň sme isli do skoly, bolo zacatie noveho skolskeho roka. Vobes som si neuvedomil to, ze pre mna
opat zacalo obdobie 10 mesacnych povinnosti. Jedine, co som mal na mysli, bol jej krasny usmev. V ten den prsalo, tak sme sa nestretli. Stretli sme sa ale na dalsi den, kedy sme sa zoznamili blizsie. Prisiel som na to, ze ona je uplne uzasna!! Rozpravali sme sa spolu, a ja som bol uplne uneseny.. Citil som sa, ako kebyze je pri mne niekdo, koho som chcel vzdy vidiet. Ako keby je to niekdo, kdo prisiel za mnou az z nejakej velkej dialky. Moje srdce sa strasne radovalo, ked sa moje oci mohli divat na jej tvar.
Asi tak tyzden sme spolu chodievali von. Jedneho dna som bol u tety. Bolo nadherne pocasie. Vonku svietilo slniecko, tvare ludi hladil jemny vietor. Domov sme sa vracali uz po tme. Na oblohe bolo plno hviezd. Ked sme prisli pred nas panelak, tak sme sa streli. Bola taka krasna! Stale som neveril, ze to moze byt pravda. Chvilu sme sa spolu rozpravali, ale potom musela ist domov. Isiel som aj ja. Ked som si isiel lahnut, prisla mi SMSka: "Po dnesku Ti musim povedat, ze si sa riadne vyznamenal. Ja Ta uz vobec nelubim... Sorry... Ja ta totiz MILUJEM!!!"
Kedze sme mali svoje povinnosti,
nebol cas stretnut sa, tak som chodil
za nou pod jej balkon, kde sme prekecali celu vecnost. Kolkokrat sa stalo, ze som prisiel o 18:00 a isiel som odtial okolo 22:40! Bolo to krasne. Vsade bolo ticho, a nad nami tisice hviezd.
Opytal som sa jej, ci by so mnou nechcela chodit. Pisal som jej to v jedenastej v noci, a prisla mi odpoved: "Ano, myslim, ze by sme to mohli skusit." Lenze, ked sme boli spolu vonku, nemal som odvahu ju chytit ani za ruku. Tak som po tom tuzil, tak som tuzil citit jej dotyt, ale tak som sa bal.. neviem coho... Nedokazal som ani nic povedat. Bol som stale ticho. Bolo to ako vojna a mier. Kata bola na vylete, kde spoznala Tomasa. Ten sa jej zapacil. Na druhy den, bolo to 27.10.2003 sme sa mali stretnut. Ked som prisiel, bola tam Kata, a mala sklonenu hlavu. Ledva ma pozdravila. Boli tam aj nasi kamarati. Zrazu niekam odisla. Isiel som za nou, ale bal som
sa jej pytat, pretoze som na nej videl, ze ju nieco trapi. Nechcel som jej ublizovat. Potom sme vysli hore po schodoch, kde sa mi pozrela do oci, a povedala: "Uz je koniec!" Ked som to zapocul, zrazu som sa citil, ako kebyze stojim na nejakej skale, a ktosi ma z nej hodil. Padal som volnym padom, pripraveny na smrt. Bol koniec! Bolo to o tristvrte na sedem. Potom sa opat vratila na miesto. Ja som ostal stat ako socha, ostal som stat ako mrtvola, ktoru padla na zem zo skaly. Nedozal som ani dychat!!! Potom Kata isla domov, a jej kamarati tiez. Ja som ostal. Sadol som si, a utieral som si slzy.. neveril som tomu.. neveril.. cestou na nas dvor mi myslou behalo tie krasne spomienky, tie krasne chvile, ten krasny pocit... a zrazu to bolo vsetko prec. Prisiel som na nas dvor, isiel som za Marekom, aby isiel von. Chcel som vola Kati!! Zdvyhla mi to. Uz ani neviem, o com bol nas rozhorov. Nedokzal som ani vnimat.. nedokazal som nic.. nedokazal... Este ten vecer som jej opat volal... pytal som sa jej, ci si to nerozmysli... ale on anie... asi po tyzdni mi povedala, ze ked isla domov, po tom, ako mi dala kopačky, si najskor povedala, ze spravila dobre. Potom si zacala nadavat. Takto to islo celou cestou domov. Ked prisla na nas dvor, boli tu nejaky chalani, a poculi, ako si nadava.. Uz bola blizko domova. Ked prisla domov, padla na postel, a plakala...

(toto bolo pokracovanie prveho dielu... aby som sa priznal, uz sa mi nechcem pisat. ale kazdemu rad poviem cely tento pribeh...)

Pisal som to preto, aby niektori ludia pochopili, preco ju mma stale tak rad!! Su to uz tri roky, a ja ju mam stale rad.. velmi rad.. velmi mi na nej zalezi, hoci viem, ze ona ma uz nikdy nebude milovat, ja ju budem milovat navzdy, a splnim jej to, co som jej slubil!!!

Venovane na pamiatku...