Basnicky.sk

To, že umieram, pravda nie je
Ja už mŕtva totiž som
Veď vo mne srdce sa nechveje
Neoplývam takmer žiadnym pocitom

Avšak to mi nemože brániť
Kráčať Smrťou či snáď Životom
No prílišných emócií sa strániť
To je stále mojím mottom

Miesto dňa noc
Miesto pokory moc
Na perách, kde sa usadil chladný úsmev
Zaznieva mi jednej piesne nápev

Potichu rinú sa mi z úst slová piesní
O láske? Ale kdežeby
Ony sú o osude, o osude a tiesni
Pretože ja city už dávno nevelebím

Všetci okolo sú veselí
Tak prečo ja sa neteším?
Že utrpela som mnoho rán, viem to
Len stojím...a do vlasov mi začína fúkať vietor

Ruky si stisnem pevnejšie
Pomaly prejdem k svojmu domu
Už sa možno cítim istejšie
Úplne inak sa staviam k tomu...