prišiel ani neviem ako ,
nemá začiatok,ba ani koniec,
oblek ktorému chýba sako,
hrob ktorý nemá veniec.
Vietor,
naráža mi do okeníc,
opakujem si stale dokola,
aj keď slzy ztekajú z líc,
stále dokola,
lúbim ťa...
nemá šancu,
strach ma nikdy nezdolá !
Dátum vloženia 4. 6. 2006 21:14Lusita
STRACH
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1412
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti