Basnicky.sk

V ten deň slnko zapadalo pomalšie ako inokedy.
V ten deň som stretla motýľa,ktorý oddychoval blízko mňa.
Očaril ma svojimi krídlami,no do očí som mu nevidela.
Ani som sa nenazdala a odletel preč.
Po chvíli som cítila,akoby vo mne ostal kúsok lesku z jeho krídel.
Život šiel pomaly ďalej a ja som sa zrazu prechádzala po lúke plnej motýľov.
Boli krásny,nádherní,no jeden mi tam predsa len chýbal.
Začala som ho hľadať na ďalekých a najrôznejších miestach.
No bol mi bližšie ako som si myslela,a tak som ho našla.
Keď sme zasa boli spolu,cítila som,že už aj mne rastú krídla.
Na chvíľu som sa mu zahľadela do očí,no odletel.
Onedlho sme chodievali na tú istú lúku,kde sme sa spriatelili.
Za krátky čas sa mi jeho farebné krídla zaryli hlboko do srdca.
Stále som ho mala na očiach a vedela som kde lieta.
Vždy spomínam na chvíľu,keď ma odprevádzal domov.
V tom okamihu som už skoro vzlietla aj ja.
Moje krídla už boli pripravené,a tak som sa vybrala na lúku lietať.
Vedela som že tam bude a chcela som mu venovať svoj prvý let.
Ale namiesto radosti som pocítila obrovskú bolesť.
Môj motýlik už totiž lietal s niekým iným.
Ostala som tam len tak stáť a zrazu sa nebo rozplakalo spolu so mnou.
Moje krídla zničili slzy neba,zatiaľ čo oni ostali suchí.
So sklonenou hlavou som vtedy odkráčala domov,
no ešte doteraz mi v srdci lieta jeden nezvyčajný motýľ...