Basnicky.sk

Si ďaleko-preďaleko.
Len 45 kilometrov odo mňa.
Mám v pľúcach vzduch, v ústach vlhko,
a predsa ma hrozný pocit doháňa.
Ľadu mám v sebe dosť-
-toľko, čo olova.
Budia vo mne zúfalosť
a (samo)vražednosť.
Alebo je to len túžba?
Sklony k ľahkomyselnosti,
v skutočnosti autodeštrukčné,
mi obhrýzajú polku kostí,
len sotva je to pre mňa poučné,
skôr náučné.
Ešteže mám sny,
v ktorých sa to všetko vybúri.
O smrti Zeme, tehotných žien,
väzňov a mňa.
Všetky sú choré, viem,
budím sa z nich obrazne spotená.
Skončí sa to?
Až keď umriem,
nie je iná perspektíva.
Pokoj nie je sen,
len baroková predstava.
Ja sa stratím na ceste,
veď na čo mám v hrdle dýku?
Niekde v spomienkach na Teba
ma zabije
erotický podtón nikotínového dychu.
Ešte kúsok do zeme,
kde ma háveď zožerie.