Basnicky.sk

Tváriť sa že je neskutočnosť
To že si pre mňa večnou bola?
A že som bol len poblúznený
Náhodným zjavom krásnej ženy?
...to hriech čo po treste volá
Nie na také niečo nemám schopnosť
Alebo rozdupať kamarátstvo
Čo už kamarátstvom aj tak nie je?
A ďalej dúfať v to očarenie?
Že snáď sa naraz všetko v dobré zmení
Či predstava o rozuzlení
Kde skúšala si len moje nervy
A ja som skúšku vyhral láskou?
Aké sú ešte riešenia?
Čím reálnejšie tým viac bolia
Keď dostaneš sa raz do súkolia
Ťažko sa naspäť dvíha hlava
Ťažko presvedčiť sa že nie Ty si tá pravá
Ťažko sa zhoja zranenia
A potom čo s tou neistotou?
Prečo tá náhla uzavretosť?
Tá, ktorá vari najviac páli
Či sme sa vari pohádali?
Vo mne sa ťažko zbiera smelosť
A keď čo len trochu sa nazbiera
Všetko sa náhle potopí
Sťa loď z krepového papiera
A ja to ťažko pochopím
Tak ako každý v mojej pozícii...
...ak náhodou nevie čítať myšlienky
Chápanie ticha je nad moje sily
Tak trápim aspoň spomienky
A pritom úsmev Tvoj tak vie dušu zahriať
Extázu spôsobiť dokáže
Je ako studňa v oáze
Či ako to mám lepšie nazvať
Bože ako sa strápňujem
Bojujúc o Tvoj záujem
A v čase keď snáď nemožný je spätný krok
Je to asi vážna choroba
Rakovina duše či pocitový mor
Či nejaká ich obdoba
Nádherný pocit čo spôsobuje bôľ
Ozaj sa cítim ako smutný cvok
Čo čaká márne na vysvetlenie
Kde sa v ňom berie to krásne chvenie
Sprevádzané však nervozitou
A odkiaľ toľký zmätok citov
A smutný pocit v podvedomí
Že dovolil nech mu srdce zlomí
A že platí citmi za city
Za to že citmi bol opitý
A v pozícii tohto cvoka
Ktorého vlastná duša tlačí v tele
Ocitám sa v každej minúte snáď stokrát
A ver mi nie je to nič skvelé