Basnicky.sk

Nebol si vybraný uzriet tento svet, nikdy nebudes mat pravo, tak sa s tym zmier.Tvojim jedinym pravom je uzriet hlad. Pocitit bolest by totiz znamenalo milovat. Nebudes mat pravo, neboj, o to sa postaram, aby si priatelom nazeral do ran. Nemas pravo sa pytat, preco. Co je? Nepaci sa ti nieco? Z tohto sveta neuvidis nic, ani ten zasraty poiebanygyc.A kym si sa narodil, tym i ostanes, darmo budes dieta polievat lalie, osud si s tebou nepekne zahrava, ostanes v temnote, v naruci velhada, to ta k cinu dokope. Aby si i ty nazieral do zakuti tohto sveta, alebo skor na tie masky a falosne predstavy o laske o zivote. Prekopes sa na tento svet, snad by to mohlo znamenat na druhy, lebo co tu pocitis, nebude nic pekne, akoby si umrel. Hihi. A potom- po vynutenom, vtuzenom zivote tuna, odides naspat k sebe domov spat, kde ti bolo lepsie, v tej temnote.....Samozrejem, moze sa stat, ze at odides, i pred svojim koncom, tak to bude zaciatok tvojho konca, uz budes spat. A nik ta zrejme, teda mozno nezobudi. Neviem, ci je tu takeho blazan, co by riskoval predcasnu smrt,no zmier sa s tym, ze mozes umriet predcasne, ja uz cakam naprikald v rakve, len do riti, ludia su tu talki neochotni, ked ide o tvoje zajmy,ze ani ten poklop nechcu zavriet, niektori si dokonca opovazuju ma vyberat, to budu asi ti blazni. A pritom keby som chcela zit, tak sa najde niekto, kto by ma chcel dat do rakvy a zavriet poklop, no ked chcem, tak mi tu radost neurobi. Naco som sa drala na tento svet, kde clovek citi, pociti bolest......No bolo mi to treba? A to ma najviac hneva, ze i tak mam stale pocit, ze to so mnou moze skoncit aj inak, ze sa mozem tomu postavit, ale to by narusilo tu moju teoriu a mne sa nechce rozjimat nieco o nadeji, ked nadej je len daleke svetlo zaciatku pribehu a pribehy predsa vzdy maju i koniec, tak nadej je potom zaciatkom pre zaciatok noveho konca.....takze sa mi nechce pre tu chvilku stastia moc z tej truhly vstavat, vsak radsej zahsinam svetlo s niecim.......ked nie je koho, kto by ma odtialto dostal a men sa tak pokojne lezi, hoc obcas prejavim nejake tie sklony a snahy sa postavit, ale potom pridu ti, co sa im to nepaci a ma palicami s ostnami krutymi sacaju naspat a ja akosi uz dlho nemam naladu im odporovat, hoc sa mi mari, ze by to asi bolo spravne, ale naco, aj tak mi vlastne nikto nevysvetlil, co tu hladam, som tu asi nespravne, som sa nemala do nicoho pustat, teraz musim filtrovat vyryvanim slov na veko rakvy a k comu to vedie- postavim sa, aby som opat padla? no ale zas mlc, si poviem, ty tapa, vsak vies ze to tak nie je, ze ma nieco hlbsi zmysel, nie si tu sama blaznom, tak asi vstanem, mozno,a spon pre tych blaznov a mam taky jeden pocit potom: Asi idem vstat a urobim vsetko preto, aby som vstala, viac nepadla, a ten kto ma pochovaal, ma bude musiet prebrat uplne, vsak ja sa o to postaram, nebudem tu lezat a cakat na koniec, pekne sa koncu postavim tvarou v tvar a sa ho spytam, ze kolko mi este dava casu a ked mi nejakyda, tak si pojdem zariadovat zivot a ani nepachnem do tej smradlavej truhly, nech by tam hocco sacalo, je mi to hjedno, idem za stastim, vsak nic neklope na moje dvere, prilezitost sa objavi vtedy, ked zaklopem ja na jej dvere a s myslienkou ze dnesny den bude najkrajsim dnom mojho zivota to pojde lahko a ked mi ten koniec povie, ze ha, ze casu uz nemam, tak z trucu si pojdem het robit to iste, pretoze ja tu nei som na to aby som posluchala, ake mam prava a povinnosti, mojou jedinou povinnostou je ist v sulade s mojimi citmi, takze smola, casu budem mat tolko, kolko si ho sama urobuim,,,,,,,a teraz opadam, bojovat o cas!!!!! neopustim predsa....