Basnicky.sk

Sám. Tulák.
Vyhnaný z ríše snov.
So svojím spoločníkom na cestách,
ktoré nikam nevedú.
Zahalený hrubou vrstvou svojho egoizmu,
ktorá mu v živote ešte nikdy nepomohla.

Stratený v labyrinte sveta bez mapy.
So srdcom, ktorým nepohne nič,
tak stuhnutým a studeným,
že ľadovec je pri ňom len malou kockou ľadu.
Človek bez myšlienok,
čo bude s jeho úbohou bytosťou.

Nikdy nepoznal Lásku.
Tá stále prichádza jemným a ľahkým krokom.
A tie by on nikdy v živote nepočul
svojimi zmyslami zahalenými hmlou studeného zimného rána.
Nanešťastie.

Túlal sa prázdnymi ulicami svojho „JA“.
Hľadal niekoho,
kto by bol ochotný ohriať jeho skrehnutú dušu.
Nikoho nenašiel...
Jeho vnútro bolo prázdne...

Zomrel. Život preňho nemal zmysel.