Tak dlho som lásku necítila.
Ani nepamätám,
kedy som bola milovaná.
Všetky krásy života obchádzam.
Tak dlho som slová nepočula,
také ľahké a vzácne
ako krídla motíla.
Iba raz boli vyslovené.
Tak dlho som dotyky nevnímala
jemné ale vášnivé
dávkou erotiky pretkané.
Rada som ich rozdávala.
Tak dlho som úsmev nevidela,
taký je na svete jedinný,
tvojou charizmou opradený.
Chuť do života mi dodáva.
Tak ako dlho mám čakať
kým sa ozveš,
za ruku ma vezmeš
aby som mohla zmovu milovať?!
Tak dlho...
dátum vloženia
25. 4. 2006 21:10
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah25. 4. 2006 21:10
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- d.b.
citim v nej hrozne velku uprimnost
mozno vyuzitie chvilkoveho smutku
ale skvele vystihnute
1
27. 4. 2006 17:21 - nereg. potvora
Ďakujem...
Je to urobené z tej staršej básne.Písala som to aj keď som bola smutná ale viac som bola naštvaná a sklamaná
27. 4. 2006 18:08