Basnicky.sk

Cestou - necestou smerujú kroky moje k domu smútku
Je chlad, prší a vonku sa zotmelo
Pomník našiel už zapršaný, iba smútok môj a bolesť na srdci
Ani sviecu zapáliť nemôžem

Tvoje krídla slabé boli, tvoje krídla malé boli
Si, ako anjelik môj, ktorého neznal som
No ten smútok a žiaľ cítim stále
Hlas Boží povolal si ťa k sebe

O odchode dozvedel som sa
Odišlo niečo živé zo mňa
Zvonia zvony na kostolnej veži
A môj smútok pripomenie sa zas

Nebojím sa smrti, bojím sa umierania
Až raz stretneme sa pred Nebeskou bránou
Ty a Rony čakať ma tam budete
Husle hrajú mi smutne, akoby rútil sa mi svet

Vietor veje je tma, vonku prší je pochmúrna noc
Pozerám z okna vidím anjela smútku, máva mi
Cítim slabosť, viem táram, ale cítim ju!
Som len mravec a život je moje mravenisko

Pri tvojom pomníku padám na kolená
Prší a vonku je stále tma, chlad
V očiach mojich smútok je, plačem
V duši mojej prázdno je, smútim

Okolo mňa čierna múza vlní
Je, ako chrám zlej zvesti
Prší na mňa, dážď steká mi po tele
Je mi zima, je mi smutno. Chlad cítim je mi mdlo

Je noc, spln ...
Môjmu bračekovi kvietok som priniesol
Nebolo súdene poznať ho
vidieť ho!

Zo stromu padol list
A zo mňa podlo niečo tiež
Možno nádej, možno viera, možno strach
Som, ako lesný vietor, čo prebúdza strom

Cestou – necestou smerujú kroky moje domov
Je teplo, už neprší a vonku sa rozvidnieva
V mojich očiach radosť je. To Božia pomoc nádej mi dala
Nemyslieť na smútok, myslieť na život, to je predsa dar!

(Venované môjmu bratovi *23. 5. 1983 +1. 6. 1983)