Basnicky.sk

Natavená tvár, čakajúca bozk.
Načiahnutá ruka, čakajúca na Tvoj dotyk.
Zavreté oči, čakajúce, že povieš: "Už smieš ich otvoriť."
Rozviate vlasy, čakajúce nato, že tieto neposlušné pamienky vrátiš na ich miesto.
Otvorené srdce, čakajúce na to, že doňho vstúpiš.
A Ty?
Dakde si blúdiš, nejavíš záujem.
Nedočkám sa Tvojho pohladenia,
ak sama neotvorím oči, zostanú zavreté navždy.
Musím rýchle zatvoriť srdce, nech nedostanú sa do neho chmáry.
Ak chcem mať pekné vlasy, sama si ich musím upraviť.
Tvoje pery sa už mojich nedotknú.
Nevrav nič, nepotrebujem slová.
Vidím Ti na očiach, že ma už nechceš.
Bolí ma to, do srdca sa mi vrýva všetko, čo sme prežili.
Roztrhal si moju dušu na kusy.
Nedokážem zabrániť nenávisti, čo k Tebe práve teraz cítim.
Nedokážem odolať slzám, čo mi zmáčajú tvár.
Nechcem myslieť na to, ako nám spolu mohlo byť dobre.
Chcem myslieť na to, že všetko sa zlepší.
Možno raz...