Basnicky.sk

Lejla  Zobraziť/skryť lištu autora

Už nie

Už nenaletim nikomu,
už si nikto nezíska moju dôveru,
už sa nebudem smiať nad tým, že ma má niekto rád,
už nebudem šťastne si myslieť, že sa niekto do mňa zaľúbil... .

Už neverím na lásku a na to, že si ma nájde,
už neverím na rozprávky a že to dobre skončí,
už neverím na pekné (hnedé, modré, zelené, sivé) oči,
už neverím na nič ani len na seba, lebo zase som sama a bez chlapa.

Už si nikto nebude myslieť, že mám veselé oči, ale len kopec smútku v nich.
Ako je možné že sa niekto vie pre lásku narodiť?
Už si nikto nebude myslieť, že zase láska ku mne príde, lebo už nechcem byť sklamaná,
ale už chcem byť len šťastná a milovaná.

Už viem, že láska nieje pre mňa,
už viem, že ja len lásku druhým hľadám,
už viem, že ja ju u nikoho nenachádzam,
už viem, že sa mýlim, lebo zase nešťastne ľúbim.
Dátum vloženia 15. 4. 2006 19:06
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1414
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. basnikov_bratranec

    hm.. pekná báseň, ak práve niečo také prežíva čitajúci.. možno by jej pomohlo trošku sa pohrať s veršmi.. ale zase, keď človek takú báseň píše tak nemá náladu na bavkanie sa.. len proste píše rovno to čo cíti a o iné sa nestará...toť vše..

    16. 4. 2006 13:26
  2. Lejla (napísal autor básne)

    basnikov_bratranec- mas pravdu, ked niekoho nieco trapi, tak sa z toho potrebuje vypisat a nie vtedy rymi vymyslat...a preste tak to bolo aj v mojom pripade

    16. 4. 2006 17:29