Basnicky.sk

Neviem či snívam a či bdiem,
či naozaj zdá sa mi taký prekrásny sen.
Ja v krajine snov so žila,
do krásneho muža som sa zaľúbila.
Bola to láska nádejná,čo len tak zrazu prepukla.
Žila som v nej,snila som v nej,
a vtedy nevedela som,
či človek môže prežívať sen.

Bola to láska v rozkvete,
ako kvety snehom pokryté.
Dôležité veci som nevnímala,
radšej som si básničky poskladala.
Boli pekné,milé,obdivné,
ale trošku neskutočné.
Zrazu raz,ako sa mesiace v kráse prelínali,
nastal deň,
keď musela som opustiť svoj nádherný sen.

Zobudila som sa a všetko bolo fuč,
od môjho sna zmizol kľúč.
Už sa tam nikdy nevrátim,
pri spomienke na ten raj sa zarmútim.
Čas ubiehal až do toho dňa,
kým nenašla so muža zo svojho sna.
Všetko bolo znova krásne
a ja prestala som lipnúť na sne.
Úplne som naň zabudla.

Ani som sa nenazdala,
bola som už zase iná.
Ako tá z toho sna,
od lásky celá vysmiata.
V jednu noc,ktorá bola chadná,
vrátila sa mi spomienka.
Opäť som sa vo svojom sne ocitla,
z ničoho nič som tam prikvitla.
Ale ten sen bol už skutočnosťou.

Keď som sa prebudila,myslela som na svoj sen,
ktorý sa mi prisnil dva razy len.
Pocity zo sna už dobre chápem,
nad svojimi myšlienkami navždy vládnem.
Vzala so si veľké poaučnie,
že sen nemusí byť vždy len snom.
Ak chcem,môže sa zmeniť na realitu.
Za dva roky prišla dcérka,
za ďalšie dva chlapček zas.
Odvtedy snívam si svoj sen,aj keď vôbec nespím.