Basnicky.sk

Túlam sa v uličkách smútku a zabudnutia
Sama len s tieňom pýtam sa seba
Čo ak sa múry ulíc zrútia???

Čo ak mi moje srdce, prestane náhle biť
A v ruinách múrov šťastia
Prestane moja duša žiť???

A tak len kráčam bosá,
po kamenistej ceste života
Spevňujem láskou všetky múry
Sprevádza ma iba tieň a samota

Tak kráčam ďalej, zabúdam na smútok
A moja cesta tmavá, je zrazu horúca
A vďaka tlkotu v hrudi zisťujem
Že po ulici s názvom „život“ nemôžem kráčať bez srdca