Basnicky.sk

Mlčím...
Lebo moje ústa nemajú čo povedať.
Mlčím...
Neviem už do úst žiadne slová dať.

Vždy keď hľadím vôkol seba
Vidím ju, a vidím teba
Hľadíš ju po tvári, vraciaš jej bozky
Držíš ju za ruku, cíti sa božsky
Si šťastný... si plný lásky...
...lásky ktorá mohla patriť mne.

To čo si mi vravel, nebolo úprimné.
Slová, že ľúbiš mňa, že som tá jediná
Boli len hlúpe lži, bola som naivná.
Neľúbiš nikoho! Ani ju... ani mňa...

Musím zmyť zo seba všetok tvoj hrozný pach
Kiežby si trpel, sám... pocítil bolesť, strach
Kiežby si nikdy už nenašiel lásku...
...tu lásku, ktorá mi srdce zlomila.
Ja som ťa ľúbila, hlúpo ti verila
A čo je najhoršie, ľúbim ťa stále.
Aj keď sú tie tvoje „city“ moc malé...

...teraz už ale viem, aký si, čo si zač
chcel si mi spôsobiť, zármutok, bolesť, plač...

Mlčím...
Lebo moje ústa nemajú čo povedať
Už mi len ostáva s bolesťou zabúdať
A naivne veriť, že raz príde niekto
Kto ma bude úprimne, od srdca milovať.