Basnicky.sk

Tvoje kroky sa prázdnou ulicou tíško nesú,
ich ozvena je nemou modlitbou šera,
si hosťom mľkveho pouličného plesu,
s lúčmi slnka zapadá i tvoja viera.

V lístí ševelí jemný vánok,
mravček drobunký silno žmúri očká,
svit pouličnej lampy berie mu spánok,
vedľa u vrabcov číta sa večerná rozprávočka.

Tvoj tieň olizuje všetky múry,
podujal sa špehovať mrazivé ticho,
zrazu spomalíš, už nič ťa nesúri,
v rozpakoch si nanovo vôňu života vdýchol.

Postoj chvíľu, ešte raz pozri vôkol,
odhoď dáždnik ďaleko do kúta,
konečne si slzou bytia namokol,
vidíš,jak nekonečná je jedna minúta?

Roztrhaj pavučinu hmlistej slepoty, dotkni sa zeme, matky tvojich kostí,
počúvaj stromov kôry šepoty,
necítiš kus štipľavej ľútosti?

Zavoňaj súzvuk tichosti diania,
harmóniu života, čo všade prúdi,
zdvihni kotvy zo zátoky zdania
nasleduj svetlo, nech duša nezblúdi.

Teš sa na minulosť budúcich spomienok, predbehni tieň pred dotykom cieľovej pásky,
i z balvana v topánke môže byť kamienok
buď kráľom plesu ,lež bez ohyzdnej
masky.

....
Tak kráčaj ulicou s okolím pevne spätý,
obráť mravčeka, žeby driemoty naň sadli
nechoď už nikam so srdcom zavretým
po ceste zbieraj anjelov padlých.